Srdce je náš najdôležitejší sval, ktorý keď ochorie okamžite to nejakým spôsobom pocítime. Zvyčajne poklesne naša výkonnosť, príde častejšie vyčerpanie a pod. Dá sa povedať, že medzi srdcom a našou výkonnosťou je priama úmera. Srdce v priemere prečerpá denne až 9 000 litrov okysličenej krvi, cez krvné cievy a vlásočnice s celkovou dĺžkou viac ako 96 000 km. Sú to závratné čísla. Keďže vieme že krv prenáša živiny do buniek, tak logicky z toho vyplýva, že ak je naše srdce choré a funguje pomaly, obmedzene, prečerpá aj menej krvi. Teda do buniek sa dostáva menej výživy a netvorí sa toľko energie ako by mohlo. Sme teda viac unavení. Aby nám srdce nezlenivelo je potrebné ho zamestnávať najlepšie aeróbnymi cvičeniami, športom v prírode a pod. Ak sa hýbeme riadiace orgány dajú pokyn bunkám tvoriť viac energie.
Dobrým príkladom ako funguje srdce je jeho porovnanie s motorom auta. Minimálne vodiči vedia, že ak dlhodobo motor beží v prevádzke na nízkych otáčkach, postupom času môže zlenivieť a nemá už taký ťah ako na začiatku. To isté sa deje so srdcom. Pokiaľ srdce nezaťažujete športom, zlenivie a nie je tak výkonné ako by mohlo. Predsa len srdce je čistý sval a dobre vieme, že pokiaľ svaly netrénujeme ochabnú. Už po týždni bez športu svaly začínajú chabnúť. Ak ste nešportový typ mali by ste porozmýšľať nad nejakým športom, kde by ste srdce dostali do „obrátok“. Keď budete starší silnejšie srdce určite oceníte.
Keďže je srdce čistý sval, jeho ochabnutie vie spôsobiť mnohé kardiovaskulárne problémy. Srdce je rozdelené na ľavú a pravú predsieň a ľavú a pravú komoru. Medzi nimi sú 2 chlopne. 2 chlopne sú ešte aj medzi pravou komorou a pľúcnou žilou a ľavou komorou a aortou. Vplyvom zlého životného štýlu sa môžu vyvinúť problémy s chlopňami ako je napríklad nedomykavosť čo je zlé zatváranie a zúženie čo je zlé otváranie. Problémov s chlopňami je oveľa viac a nie len s nimi. Aj steny srdcového svalu trpia rôznymi poruchami. Samozrejme poznáme aj vrodené poruchy, no tu sa zaoberáme hlavne poruchami srdca, ktoré si nezdravým životným štýlom privádzame sami.
Srdce robí pravidelný pohyb – sťahy a uvoľnenie. Tak ako je vytrénované vie aj naraz vypudiť viac či menej krvi. Motivujúcim faktorom na začatie športu posilňujúceho srdce môžu byť aj nasledujúce čísla. Európske číslo zdravého srdca je 0 – 30 – 5 – 140 – 90. 0 znamená nefajčenie, 30 je minimálna fyzická aktivita denne v minútach, 5 je množstvo cholesterolu v krvi pod 5 mmol/l, 140/90 je krvný tlak pod 140/90 mmHg. Ak ste pod týmito číslami tak je dobre. Netreba však zaspať na vavrínoch. Srdce posilňujte priebežne. Varovným signálom že niečo nie je v poriadku so srdcom, môže byť aj obyčajné zadýchanie sa po schodoch smerom hore, práca v záhrade, alebo aj dlhšia chôdza. Ak sa zadýchate pri obyčajných nenáročných činnostiach, navštívte svojho lekára.
Ak si zvyknete dávať nezdravé jedlá s vyšším obsahom cholesterolu, soli a pod., mali by ste o to viac športovať. Aj napriek tomu, že máte zdravé srdce, cievy sa môžu zanášať čo zaťažuje srdce a únava prichádza oveľa skôr ako by mala. Ak si už zvyknete dávať vyprážané, mastné a presolené jedlá, jedzte k nim množstvo zeleniny a pridajte viac pohybu denne. Kde môžete, choďte pešo alebo na bicykli a nie autom. Namiesto obchodných centier s vydýchaným vzduchom zamierte do prírody a spravte si minimálne prechádzku. Okysličený vzduch prospeje nie len srdcu ale aj celému telu. Príroda vás okrem toho výborne zharmonizuje.
Keď je vaše srdce vytrénované, vie zvládať aj stresové situácie lepšie. Nejde tu len o stres ako taký, alebo nárazové negatívne životné situácie, ale napríklad aj o bleskové zvýšenie fyzickej aktivity. Ak je srdce v poriadku, vie doslova do pár sekúnd začať prečerpávať až trojnásobok množstva krvi. Pre zdravé srdce a šport hovorí pozitívne aj zníženie mozgovej príhody o 25%, alebo zníženie koronárneho srdcového ochorenia o viac ako 40%. Športom teda posilňujete srdce, dodávate bunkám potrebné živiny a kyslík, odďaľujete únavu a vyčerpanie a telo sa vám nakoniec odvďačí lepším zdravotným stavom a odolnosťou. Samozrejme netreba zabúdať ani na pitný režim pri športe. Dobre zriedená krv vie preniknúť až do vlásočníc a srdce sa nemusí potom viac namáhať. Pri športe pite s mierou, pravidelne a postupne v menších dávkach.
Vyššie sme si vysvetlili prečo šport, srdce a únava spolu úzko súvisia. Ak ste doteraz nešportovali a tento článok vás presvedčil, že budete cvičiť, je potrebné vedieť ako na to. Na začiatok netlačte na pílu a začínajte zľahka. Najprv je dôležité vedieť aký je váš pulz v pokojovom stave. Mal by sa pohybovať min. od 40 do 70 úderov za minútu. Odmerajte si ho týmto postupom. Na vnútorné zápästie alebo tepnu na krku priložte palec a odčítajte si počet úderov za 15 sekúnd. Vynásobte 4 a dostanete vašu tepovú frekvenciu. Tep vám môže zmerať aj lekár v ordinácii, no tu môžu byť výsledky mierne skreslené a to kvôli tomu že ľudia sú v ordinácii v miernom strese. Čiže tep je o niečo vyšší. V pokoji domova preto dostanete lepší výsledok.
Či už sa rozhodnete pre behanie, bicykel alebo iný šport je na začiatku vždy dobré si merať pulz. Pri tréningu by nemal presiahnuť 70% maximálnej srdcovej frekvencie. Približnú hodnotu maximálnej frekvencie srdca získate nasledovne. Od 220 si odrátajte výšku vášho veku a dostanete maximálnu tepovú frekvenciu. Pre príklad: máte 40 rokov (220 – 40 = 180 úderov za minútu). 180 vynásobíte 0,7 a dostanete 126. Takže 40 ročný človek by nemal pri tréningu prekročiť 126 úderov za minútu. To platí dvojnásobne ak začínate so športom. Postupne ako beháte a zlepšujete sa, si aj pridávajte časové zaťaženie. Vytrvalostný šport prospieva srdcu a človek sa cíti plný energie.
Pamätajte, že vaše srdce pracuje bez prestávky a preto si zaslúži starostlivosť akú dáva ono vám. Posilňujte ho pravidelne nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek šport a v neskoršom veku sa vám odvďačí vyššou odolnosťou.
