Špalda

špaldaJe nepísanou kráľovnou medzi obilninami. Prinajmenšom sa radí medzi najhodnotnejšie obilniny. Je príbuznou pšenice, no tá sa na ňu nechytá v mnohých ohľadoch. Záznamy o jej používaní siahajú až do dôb 8000 rokov pred Kristom, keď ešte pšenica pravdepodobne neexistovala. Špalda sa pestovala v teplejších krajinách ako Egypt, Grécko, staroveký Rím, no dostala sa aj na severnejšie časti Európy. Postupne ako sa dostávala do povedomia pšenica, ktorá sa dobre pestovala, nebola náročná a mala vyššie výnosy, špalda išla do úzadia. O špalde nemožno hovoriť, že má dobré a zlé vlastnosti ako kontroverzná pšenica. Jediným mínusom môže byť akurát tak lepok.

Pšenica bola už veľakrát šľachtená a aj tak to dopadlo. Špalda hrá inú ligu ako pšenica. Pestuje sa väčšinou v ekologickom poľnohospodárstve a má veľkú výhodu v tom, že nepotrebuje postreky a chémiu. Je to aj preto, lebo jej obal (otruby) je dvojitý a tak je odolná voči vonkajším vplyvom a škodcom. Pšenica prišla šľachtením o tento obal a je zranitelnejšia. Ako o liečivej obilnine sa už v 12. storočí zmieňovala sv. Hildegarda. Tá popísala jej účinky vo svojich knihách, kde sa zmieňuje až o 17. prednostiach špaldy.

Jednou z predností je podobnosť špaldovej látky (plazmy) s tou ľudskou. Špaldová plazma má v tele človeka priaznivé účinky na cievy, rozšíri ich a tým spôsobí lepšie prekrvenie, zahreje telo a taktiež aj zníži tlak. Lepším prekrvením sa dostáva viac výživy tkanivám a bunkám. Výhody sa teda násobia. Špaldovú múku vyrábajú rôzni výrobcovia. Je teda jasné, že aj kvalita spracovania ovplyvní kvalitu múky. Niektorí výrobcovia melú špaldu na valcových mlynoch, čo nie je tak šetrný spôsob a navyše ochudobní múku o časť živín. Menej výrobcov si zachovalo pôvodný spôsob mletia na kamenných mlynoch.

Ide len o zachovanie živín v múke kvalitným pomletím. To, či je hladká, polohrubá alebo hrubá, už moc nezáleží. Ak vyberáte špaldovú múku, informujte sa u výrobcu o spôsobe jej mletia. Špalda obsahuje vitamíny skupiny B, A, E, minerálne látky vápnik, fosfor, draslík, horčík, zinok, meď a ďalšie stopové prvky. Obsahuje kvalitnú vlákninu a tuky, má vysoký podiel bielkovín, obsahuje betakarotén, tiokyanát, estrogény a iné. Živiny zo špaldy sa dobre vstrebávajú v akejkoľvek podobe.špalda1

Špalda chráni cievy, dobre pôsobí na vstrebateľnosť živín, poskytuje kvalitnú vlákninu, postupne dodáva energiu a má ďalšie zdraviu prospešné účinky. Rôzne zdroje uvádzajú že má vyšší obsah lepku, iné že nižší. V podstate je to úplne jedno. Lepok v špalde má iné zloženie ako pšeničný a niektorí celiatici vraj znášajú tento lepok dobre. Nedoporučujem to skúšať na sebe. Treba sa poradiť s lekárom a možno už existuje na lepok zo špaldy aj test. Tak isto ľudia alergickí na pšenicu, znášajú niektorí dobre špaldu, raž a pod. Je rozdiel mať neznášanlivosť na obilninu a na jej lepok.

Tak ako zo pšenice aj zo špaldy je možné pripraviť množstvo chutných pokrmov. Používať ju môžte tak ako pšenicu. S množstvom v receptoch si to budete musieť vyskúšať. Doporučuje sa na začiatok pridávať do receptov zhruba tretinu špaldovej múky, aby si človek zvykol na inú chuť. Špalda chutí lahodne orieškovo. Špaldové celé zrná môžte použiť aj namiesto ryže. Stačí ich priviesť do varu a nechať asi hodinu odstáť. Zrno dobre nasaje vodu, ľahšie sa trávi a takmer vôbec nezaťažuje trávenie.

Na trhu je množstvo výrobkov zo špaldy. Vločky, müsli, otruby, klíčky, krupica, cestoviny, tyčinky a samozrejme chlieb, pečivo a iné. Zaradením špaldy a výrobkov z nej do jedálnička, dodáte telu kvalitné živiny a zdravotne si pomôžete. Je to však dlhodobejší plán. Stretnúť sa môžme aj so špaldovými vankúšmi, kde vnútro tvoria otruby.