Ľudia si väčšinou myslia, že im rednú kosti kvôli nedostatku vápnika. Prečo teda vápnik nespevňuje kosti aj napriek jeho dostatočnej konzumácii? Posledné štúdie ukázali, že kľúčový pre vstrebávanie vápnika sú hormón (vitamín) D. So zvyšujúcim vekom sa znižuje schopnosť ľudského tela premieňať hormón D kalcidiol do jeho biologicky aktívnej formy kalcitriolu. Kalcitriol aj znižuje vylučovanie vápnika obličkami. Zároveň môže biologickú dostupnosť hormónu D znižovať aj zvýšený príjem vlákniny. Hormón D3 vzniká v koži pôsobením slnečného žiarenia. V našich zemepisných šírkach sú kritické zimné mesiace. Optimálna dávka u dospelého človeka je 1 500 – 2 000 IU/24 h. Hypovitaminóza je čiastočne aj dôsledkom dôrazných varovaní dermatológov pred nadmerným opaľovaním, Používanie silných UV-filtrov však znižuje množstvo absorbovaného Hormónu D v organizme, pričom ohrozenými skupinami sú najmä seniori a ľudia, dávajúci prednosť aktivitám v uzavretých priestoroch. Treba brať do úvahy aj fakt, že so zvyšujúcim vekom sa výrazne znižuje schopnosť kože syntetizovať hormón D, u ľudí nad 65 rokov to môže byť až o 75 %. Zhruba po 50. roku života sa celkovo trávenie začína kaziť. Dôsledne si preto vyberajte doplnky správne nakombinované. Napr. vápnik musí byť v správnej kombinácii s K2, fosforom, horčíkom. Dôležité je poznať svoju diagnózu, stav kostí, zubov, ciev a pod. Kvalitné prípravky sú napr. Biomin H (z vaječných škrupín) a jeho verzie, alebo vápnik z koralov a pod. Uprednostnite biologickú formu. Informujte sa u odborníka, svojho lekára alebo špecialistu na pohybový aparát.
Predávkovanie pri dlhodobom slnení nehrozí, avšak pri suplementácii môže nastať aj závažná hyperkalciémia. Všímajte si preto príznaky, ako je nechutenstvo, nauzea, vracanie, únava, bolesť hlavy, suchosť a kovová chuť v ústach. Pri vysokých dávkach dokonca hrozí demineralizácia kostí a kalcifikácia mäkkých tkanív s následným vznikom obličkových kameňov a neskôr zlyhanie obličiek a pečene. Optimálna hodnota je min. 43 ng/l kalcidiolu, namerané hodnoty však môže ovplyvniť ročné obdobie, stravovacie zvyklosti a iné faktory, napríklad genetické. Dôležitá je najmä jeho koncentrácia v zime, keď hladina môže klesnúť aj o 50 %.
Ak už máme zabezpečené správne vstrebávanie vápnika, je potom dôležité nasmerovať ho do kostí a zubov. A tu prichádza na rad vitamín K, ktorý bol ako základná živina objavený v roku 1929. Ide o zlúčeninu vitamínov K1 (fylochinón) a K2 (menachinóny). Vitamín K2 má ešte niekoľko podtypov, najdôležitejšie sú MK-4 a MK-7. Hlavnou úlohou vitamínu K je aktivácia proteínov s pozitívnym vplyvom na zrážanie krvi, metabolizmus vápnika a zdravie srdca.
Vitamín K2 je súčasťou enzýmu gamaglutamylkarboxylázy. Vzniká tak karboxylovaný osteokalcín, ktorý umožní zabudovanie vápnika do kostí a naopak, v artériách karboxylovaný matrix Gl proteín dokáže zachytiť vápnik do chelátovej väzby a ten potom nemôže kalcifikovať v tepnách okolo srdca, čo je veľkým rizikovým faktorom srdcových ochorení v dôsledku straty pružnosti ciev, zvýšeného krvného tlaku. Prebytok vápnika v mozgu spôsobuje aj niektoré poškodenia pri Alzheimerovej chorobe.
Pre správne zabudovanie vápnika do kosti je potrebný osteokalcín, ktorého činnosť karboxyluje (aktivuje) vitamín K2. Podľa najnovších štúdií vitamín K2 – podtyp MK-4 – vyplavuje tukové a vápenaté usadeniny z ciev a znižuje tak riziko srdcovo-cievnych chorôb. Už teda nie sú namieste niekdajšie obavy, že sa pri suplementácii pacientom budú zanášať cievy a mäkké tkanivá, hlavne obličky. Podľa Rotterdamskej štúdie na približne 5 000 pacientoch sa denným príjmom vitamínu K2 nad 32,7 µg znížila kalcifikácia aorty o 50 % so súčasným znížením rizika kardiovaskulárnych úmrtí o 46 %. Štúdia so 16 057 ženami zas preukázala, že dostatočný príjem vitamínu K2 znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení o 9 – 45 %.
Vieme, že osteoporóza výrazne zvyšuje riziko zlomenín. Konzumácia vitamínu K2 síce nezabráni úplne zníženiu kostnej hustoty, ale dokáže ju výrazne spomaliť. Zároveň sa predpokladá, že vitamín K2 pozitívne pôsobí aj na zdravie zubov – stimuluje rast nového dentínu, kalcifikovaného tkaniva pod zubnou sklovinou.
Zdrojmi vitamínu K1 sú najmä listová zelenina, najmä ľadový šalát a špenát, a niektoré druhy ovocia, z olejov repkový a sójový. Vitamín K2 nájdeme v mliečnych výrobkoch s vysokým podielom tuku z kráv pasúcich sa voľne, vo fermentovaných potravinách a vaječných žĺtkoch. Vysoké množstvo vitamínu K2 obsahuje tradičné japonské jedlo natto z fermentovaných sójových bôbov. Podtyp MK-4 sa nachádza v živočíšnych potravinách a fermentované potraviny (kyslá kapusta, natto a miso) majú viac podtypov MK5 – MK-14. Vitamín K2 vedia produkovať aj črevné baktérie hrubého čreva, avšak pri užívaní antibiotík jeho tvorba podstatne klesá. Ľudské telo našťastie dokáže čiastočne transformovať vitamín K1 na K2, čo je veľmi dobré, pretože v bežnej strave je ho asi 10-násobne viac.
Takže na záver: jedzte potraviny bohaté na vápnik a vitamín K2, slňte sa denne aspoň 15 minút bez opaľovacieho krému (nie na prudkom slnku!). Vyberajte si dôsledne prípravky s vápnikom. Vaše telo vám poďakuje.
Zdroje:
osteoporoza.sk
vitarian.sk
odborné zahraničné články
