Borievka obyčajná
Juniperus communis
Čeľaď: cyprusovité (Cupressaceae)
Ľudové názvy: jalovec, borovička, bôr, jadlovec, borovec, smrť inovatá.
Borievka obyčajná sa využíva na výrobu borovičky a ginu. Taktiež sa v minulosti plody borievky pražili a používali sa ako náhrada kávy. Pre jej úžasné vlastnosti ju v staroveku považovali za všeliek. V ľudovej histórii sa používala na odohnanie hadov.
Liečivé účinky:
- pri chorobách močových ciest
- pri kašli
- pri poruchách látkovej výmeny
- na kožné choroby
- pri liečbe kĺbového reumatizmu
- na úpravu nepravidelnej menštruácie
- proti vírusu herpes simplex
- má schopnosť znižovať hladinu krvného cukru
- proti plynatosti
Nežiadúce účinky: Vysoké dávky borievky môžu vyvolať zápal obličiek a poruchy trávenia. Nie je vhodné ju užívať pri zápale obličiek a počas tehotenstva.
Zber: Zberajú sa plody borievky po dosiahnutí tmavomodrej farby. Plody je možné sušiť vo vzdušnom priestore alebo pri umelých podmienkach do teploty 35 °C.
Použitie:
Macerát sa užíva vnútorne v pomere jednej lyžičky rozomletých plodov na jeden pohár vody. Je možné ho piť dvakrát denne.
Odvar sa pripravuje z dvoch lyžíc rozdrobených plodov v štvrť litri vody, v ktorom sa povaria. Lúhujeme 15 minút a môžeme ho osladiť cukrom alebo medom. Odvar sa pije dvakrát denne a používa sa najmä na kašeľ. Na vonkajšie použitie sa pripraví z dvoch šálok borievok na liter vody. Takýto odvar sa vlieva do teplého vaňového kúpeľa.
Tinktúra sa vyrába v pol litri alkoholu s prímesou dvoch lyžíc plodov. Maceruje sa aspoň dva týždne. Užíva sa vnútorne po maximálne 8 kvapiek každý deň. Zvonka sa využíva pri reumatických ťažkostiach na potieranie problematických miest.
Breza previsnutá
Betula pendula
Čeľaď: brezovité (Betulaceae)
Ľudové názvy: breza biela, breza bielokôrá
Liečivé účinky:
- pri chorobách vylučovacích orgánov
- pri reumatizme a dne
- na hemoroidy
- pri žalúdočných a črevných problémoch
- na zápal kostí
Nežiadúce účinky: V ojedinelých prípadoch sa môžu vyskytnúť tráviace ťažkosti a alergie. Neodporúča sa podávať liečivá z brezy deťom do 12 rokov.
Zber: Na zber sú vhodné len malé ale zároveň už vyvinuté listy asi dva mesiace po vypučaní. V tomto období obsahujú najviac účinných látok. Sušia sa na vzdušnom mieste alebo v umelých podmienkach do teploty maximálne 40 °C.
Použitie:
Zápar sa pripravuje v pomere dve lyžičky drogy na jednu šálku vody. Užíva sa dvakrát denne. Pomáha na reumatické problémy, pri zápaloch močových ciest a taktiež pri tráviacich ťažkostiach.
Odvar sa používa zvonka najmä pri hemoroidoch a taktiež na vyplachovanie ústnej dutiny pri zápalových ochoreniach. V jednom litri vody sa varí 5 lyžíc rozdrobenej drogy alebo posekaných listov po dobu 15 minút.
Čerstvá šťava sa vytláča z listov brezy. Jednu lyžicu šťavy je možné užívať dva až trikrát denne na problémy s obličkovými kameňmi.
Vaňový kúpeľ je priaznivý na pleť a taktiež pomáha v boji proti celulitíde. Hrsť čerstvých listov prelejeme litrom vriacej vody a necháme lúhovať 30 minút. Zápar v tejto koncentrácii následne vlejeme do kúpeľa.
Olej sa vyrába varením brezovej kôry. Pri varení sa vylučuje mazľavá hmota, čo je v skutočnosti vlastným olejom. Užíva sa maximálne 8 kvapiek trikrát denne medzi jedlami a priaznivo pôsobí na všetky spomínané ťažkosti.
Brusnica čučoriedková
Vaccinium myrtillus
Čeľaď: brusnicovité (Vacciniaceae)
Ľudové názvy: čučoriedka, borovnica, čierna jahoda, končierka, jafura, čičorietka, myrtovka, myrtová jahoda, hafira.
Brusnica je známou lesnou rastlinou a jej plody sa využívajú nielen na liečiteľské účely, ale taktiež v kuchyni. Využíva sa na výrobu chutných kompótov a lekvárov, ktoré sa takmer nekazia vďaka prítomnosti kyseliny benzoovej. Počas druhej svetovej vojny sa tiež brusnice podávali letcom na nočné lety pre zlepšenie zraku.
Liečivé účinky:
- pri črevných ochoreniach
- pri detských hnačkách
- na zápal močového mechúra a hrdla
- pri liečbe cukrovky
- na liečbu kožných ochorení
- na krvné podliatiny
- na príznaky cievnej nedostatočnosti
Nežiadúce účinky: Pri dlhodobom a nadmernom užívaní spôsobuje hydrochynón obsiahnutý v listoch poškodenie pečeňového parenchýmu (bunkového pletiva). Nie je známa žiadna interakcia s inými liečivami.
Zber: Zberajú sa listy a plody. Listy majú najviac účinných látok v období od júna do septembra a trhajú sa z bezkvetných konárikov. Sušia sa v prevzdušnenom priestore alebo v umelých podmienkach do 40 °C. Plody je možné zberať po dozretí v priebehu júla až augusta. Môžu sa taktiež sušiť do teploty 40 °C. Je možné ich uchovávať i v mrazničke.
Použitie:
Čerstvá šťava slúži na natieranie ekzémov a lupienky. Zriedená s vodou sa používa ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny.
Odvar sa pripraví z troch lyžíc sušených plodov v jednom litri vody. Varí sa po dobu 15 minút. Používa sa ako doplnok pri liečbe znižovania hladiny krvného cukru. Používa sa aj pri hnačkách detí.
Zápar pripravíme z 5 gramov suchých plodov alebo z jednej lyžice listov. Necháme ich vylúhovať v 200 ml vriacej vody. Užíva sa pri zápaloch tráviacich ciest a močového mechúra trikrát denne.
Čerstvé plody sa používajú pri hnačkách a iných črevných problémoch. Sú zároveň bohatým zdrojom vitamínov.
Tinktúra sa vyrába v pomere 1 diel plodov na 5 dielov alkoholu. Necháme macerovať dva týždne, občas obsah pretrasieme. Po 14 dňoch obsah precedíme. Tinktúra pomáha najmä na krvavú hnačku.
