Jej pôvodným domov je južná Amerika a hlavne Mexiko. Odtiaľ ju na dobyvateľských cestách doviezli do Európy Španieli. Okrem Španielov ju mali pravidelne na tanieri aj Portugalci. V Mexiku je dodnes medzi hlavnými jedlami. Slovania ju mávali na tanieri takmer každý deň, spolu so šošovicou a cícerom. Mäso sa jedlo len zriedka. Aj vďaka strukovinám sa tešili naši predkovia dobrému zdraviu. Z fazule majú prospech takmer všetci a to diabetici, kardiovaskulárny pacienti, športovci, ľudia držiaci diétu a vegetariáni. Mierniť sa v konzumácii by mali ľudia s dnou a to kvôli obsiahnutým purínom. Puríny oxidujú na kyselinu močovú, ktorá sa pri vysokej koncentrácii kryštalizuje a vytvorené kryštály sa usádzajú v tkanivách a hlavne v kĺboch.
Najviac purínov obsahuje šošovica a hrach. Fazuľa ich má oproti šošovici len 1 štvrtinu a preto je vhodnejšia pre častejšiu konzumáciu. Poznáme veľa odrôd fazule: bielu, strakatú, červenú, adzuki, mungo a iné. Na Slovensku je možné zakúpiť a pestovať viac ako 60 druhov. Vo svete je ich oveľa viac. Všetky majú v podstate tie isté alebo veľmi podobné účinky na organizmus. Všetci dobre vieme, že fazuľa má hlavne veľa bielkovín a taktiež vlákniny (biela má vraj najviac). Bielkoviny sa dobre hodia vegetariánom a športovcom, pre regenerovanie buniek a ich hlbších úrovní. Obsahuje ich až 20g na 100g. Športovci dobre využijú aminokyseliny (arginín, tyrozín a iné), glykozidy, flavonoidy a fytosteroly z fazule.
Vláknina z fazule má výborný vplyv na fungovanie čriev a ich pohybu. Vo veľkom na seba viaže toxíny, karcinogény a cholesterol. Bráni im, aby sa vstrebali do krvi. Vláknina urýchľuje pohyb natrávenej potravy v črevách, ale to iba za predpokladu ak máte dostatočný pitný režim. Ak si doprajete jednu porciu fazule denne, dodáte telu doporučené denné množstvo kyseliny listovej. Táto strukovina vie dobre kontrolovať hladinu krvného cukru a tuku v tele. Diabetici ju môžu jesť bežne, pretože má nízky glykemický index.
Ľudí s vysokým krvným tlakom môže potešiť vysoký obsah draslíka a horčíka. Tieto dva minerály pôsobia dobre na nervové vzruchy a uvoľnenie svalov. To má priamy vplyv na uvoľnenie cievnych stien a zníženie krvného tlaku. Navyše vo fazuli nájdeme aj arginín, ktorý pôsobí podobne na cievne steny. Z ďalších minerálov obsahuje fazuľa napríklad železo, zinok, vápnik, fosfor, meď, mangán, selén, sodík, omega 3 a 6 kyseliny, kyselinu pantoténovú. Obsahuje minimum tukov a málo sacharidov, ktoré sa neukladajú v tele.
Vitamínmi fazuľa neprekypuje no za to obsahuje hlavne vitamíny skupiny B, ale aj A a C. „Béčka“ sa starajú hlavne o dobrú náladu, pevné nervy a pokoj. Konzumovaním fazule si (okrem už spomenutého) posilňujeme imunitu, zdravé močové ústrojenstvo, kosti a činnosť mozgu. Fazuľu pred varením namočte na 24 hodín, rýchlejšie sa vám uvarí a znížite aj prípadné nafukovanie. Surová je nejedlá a to hlavne preto, lebo obsahuje jedovatý toxín phasín. Kozmetický priemysel našiel využitie aj pre fazuľu a to hlavne pre klíčky. Z ich výťažkov sa vyrábajú pleťové masky.
S troškou fantázie si ju pripravíte aj vy doma. Uvarte do mäkka fazuľu (akúkoľvek), pridajte lyžicu panenského olivového oleja, lyžicu čerstvo vytlačenej citrónovej šťavy a lyžicu medu. Fazuľu prepasírujte a zmiešajte so zvyškom. Nanášajte teplé na tvár. Nechajte pôsobiť aspoň 15 minút.
TIP: Máte domácu fazuľu a lusky vyhadzujete? Nerobte to. Ak ich usušíte a budete z nich robiť čaj, pomôže vám vyliečiť cukrovku. Zalejte 2 polievkové lyžice podrvených strukov štvrťlitrom vriacej vody a popíjajte. Pite 1 liter denne dlhodobo a u lekára alebo domácim testom si sledujte priebežne cukor.
