liecive byliny, bylinky, bylinyKostihoj lekársky

Symphytum officinale

Čeľaď: borákovité (Boraginaceae)

Ľudové názvy: čierny koreň, dobrý koreň, medunica, svalník čierny, kazival, trudovník.

Kostihoj dostal svoj názov aj vďaka úžasnej schopnosti hojiť kosti. Na hojenie rán a kostí sa používal už v staroveku. Produkty z neho sú veľmi obľúbené najmä u športovcov.

Liečivé účinky:

  • na hojenie rán a tkanív
  • pri zlomených kostiach
  • proti bolesti svalov, kostí a kĺbov
  • pri zápaloch dýchacích ciest
  • na úpravu krvného tlaku
  • ako laxatívum
  • pri žalúdočných vredoch
  • pri silnej menštruácii

Nežiadúce účinky: Na vnútorné použitie sa zápar alebo odvar neodporúča v prípade ochorení pečene. Kostihoj by nemali používať ani tehotné ženy.

Zber: Koreň sa zberá na jar alebo na jeseň po zožltnutí listov. Suší sa pokrájaný na menšie kúsky na slnku alebo v umelých podmienkach do maximálnej teploty 40 °C. Listy sa zberajú ešte pred kvitnutím a sušia sa v tieni.

Použitie:

Čerstvý koreň sa nastrúhaný prikladá na rany vo forme obkladov. Taktiež ho môžeme po dobu 2 týždňov vylúhovať v liehu, ktorý následne použijeme na natieranie problematických miest.

Masť sa pripraví varením nastrúhaného koreňa v bravčovej masti. Vyrobeným prípravkom sa natierajú boľavé miesta alebo ho môžeme taktiež použiť vo forme obkladov.

Odvar sa vyrobí zo 100 gramov sušeného koreňa v jednom litri vody. Varíme ho po dobu 15 minút. Používame ho vo forme obkladov alebo ako kloktadlo pri zápaloch hrdla.

Zápar je výborným liečivým prostriedkom na zápaly dýchacích ciest a pri žalúdočných vredoch. Vyrobíme ho zaparením dvoch lyžičiek drogy v pohári vriacej vody a pijeme ho počas dňa po dúškoch.

Prášok pripravíme rozdrvením suchého koreňa. Užíva sa v množstve 1 až 3 lyžičiek denne spolu s vodou.

Ľan siaty

Linum usitatissimum

Čeľaď: ľanovité (Linaceae)

Ľudové názvy: ľan.

Podľa archeologických výskumov sa ľan siaty v našej histórii vyskytuje už od začiatku 4. storočia. Našiel si cestu i do kuchyne, kde sa používa najmä v pekárstve a cukrárstve. Používa sa aj na technické účely na výrobu lakov, tmelov či tlačiarenskej černe.

Liečivé účinky:

  • na zvýšenie funkcie čriev
  • proti zápche
  • proti zápalom žalúdka
  • na liečbu žalúdočných vredov
  • slúži ako prevencia proti rakovine žalúdka
  • na zápaly priedušiek a močových ciest
  • na regeneráciu pokožky
  • na liečbu popálenín

Nežiadúce účinky: Pri dodržaní odporúčaných dávok nie sú známe žiadne nežiadúce účinky. V prípade nadmerného užívania sa môžu dostaviť tráviace ťažkosti.

Zber: Na liečebné účely sa zberajú semená rastliny. Sušia sa v tenkej vrstve v tieni alebo v umelých podmienkach do teploty 40 °C. Olej sa získava lisovaním semien.

Použitie:

Macerát sa vyrobí z dvoch lyžíc ľanových semien v pohári studenej vody. Zmes necháme macerovať 12 hodín. Pije sa sliz napučaný vo vode.

Obklady sa používajú zvonka predovšetkým pri bolestiach obličiek, zápaloch močového mechúra a iných orgánov. Ľanové semená vložíme do plátna a necháme ich po dobu 10 minút ponorené v horúcej vode. Teplé sa prikladajú na postihnuté miesta.

Ľanová kúra na zápchu sa pripraví z dvoch lyžíc semien v pohári mlieka. Semená sa po odstátí konzumujú dvakrát v množstve jednej lyžice. Kúru je potrebné dodržať 3 až 4 dni a je potrebné zvýšiť príjem tekutín.

Lastovičník väčší

Chelidonium majus

Čeľaď: makovité (Papaveraceae)

Ľudové názvy: bradavičník, bolák, celodej, cendelín, dravnicovina, celadona, celistoň, hadí mlieč, krkavec, krkavník, lišajník, nebeský dar, tolita.

V minulosti boli lastovičníku pripisované silné liečivé i magické účinky. I keď je rastlina jedovatá, v menších dávkach sa pridáva do rôznych liečiv bez akýchkoľvek nežiadúcich účinkov. Lastovičník si našiel svoje mimoriadne uplatnenie i vo veterinárnej praxi.

Liečivé účinky:

  • pri chorobách tráviacej sústavy
  • pri zápaloch dýchacích ciest
  • rozširuje tepny
  • znižuje krvný tlak
  • má protiplesňové a antibakteriálne účinky
  • na zastavenie delenia buniek v zhubných nádoroch
  • pri zápaloch ústnej dutiny
  • na kožné choroby
  • zvonka tiež na bradavice, pehy a otlaky

Nežiadúce účinky: Rastlina je jedovatá, preto musí byť užívanie zvnútra korigované lekárom. Pri onkologických ochoreniach sa lastovičník používa len ako podporné liečivo.

Zber: Vňať sa zberá na začiatku kvitnutia a koreň na jeseň. S rastlinou je potrebné pracovať v rukaviciach kvôli jedovatosti. Mlieko z lastovičníka môže taktiež zafarbiť kožu i oblečenie. Vňať aj koreň sa sušia vo vzdušnej miestnosti alebo v umelých podmienkach do teploty 35 °C.

Použitie:

Čerstvá šťava zo zlomenej stonky sa kvapká na bradavice a otlaky. Po nakvapkaní mlieko rozotrieme vatovým tampónom a necháme zaschnúť. Postup opakujeme v priebehu týždňa do zmiznutia problémov.

Masť pripravíme zmiešaním bravčovej masti s vylisovanou šťavou v pomere 3:1. Pri práci s rastlinou je potrebné dávať si pozor, aby sa šťava nedostala do kontaktu s očami alebo do úst.

loading…



Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *