Kostihoj lekársky
Symphytum officinale
Čeľaď: borákovité (Boraginaceae)
Ľudové názvy: čierny koreň, dobrý koreň, medunica, svalník čierny, kazival, trudovník.
Kostihoj dostal svoj názov aj vďaka úžasnej schopnosti hojiť kosti. Na hojenie rán a kostí sa používal už v staroveku. Produkty z neho sú veľmi obľúbené najmä u športovcov.
Liečivé účinky:
- na hojenie rán a tkanív
- pri zlomených kostiach
- proti bolesti svalov, kostí a kĺbov
- pri zápaloch dýchacích ciest
- na úpravu krvného tlaku
- ako laxatívum
- pri žalúdočných vredoch
- pri silnej menštruácii
Nežiadúce účinky: Na vnútorné použitie sa zápar alebo odvar neodporúča v prípade ochorení pečene. Kostihoj by nemali používať ani tehotné ženy.
Zber: Koreň sa zberá na jar alebo na jeseň po zožltnutí listov. Suší sa pokrájaný na menšie kúsky na slnku alebo v umelých podmienkach do maximálnej teploty 40 °C. Listy sa zberajú ešte pred kvitnutím a sušia sa v tieni.
Použitie:
Čerstvý koreň sa nastrúhaný prikladá na rany vo forme obkladov. Taktiež ho môžeme po dobu 2 týždňov vylúhovať v liehu, ktorý následne použijeme na natieranie problematických miest.
Masť sa pripraví varením nastrúhaného koreňa v bravčovej masti. Vyrobeným prípravkom sa natierajú boľavé miesta alebo ho môžeme taktiež použiť vo forme obkladov.
Odvar sa vyrobí zo 100 gramov sušeného koreňa v jednom litri vody. Varíme ho po dobu 15 minút. Používame ho vo forme obkladov alebo ako kloktadlo pri zápaloch hrdla.
Zápar je výborným liečivým prostriedkom na zápaly dýchacích ciest a pri žalúdočných vredoch. Vyrobíme ho zaparením dvoch lyžičiek drogy v pohári vriacej vody a pijeme ho počas dňa po dúškoch.
Prášok pripravíme rozdrvením suchého koreňa. Užíva sa v množstve 1 až 3 lyžičiek denne spolu s vodou.
Ľan siaty
Linum usitatissimum
Čeľaď: ľanovité (Linaceae)
Ľudové názvy: ľan.
Podľa archeologických výskumov sa ľan siaty v našej histórii vyskytuje už od začiatku 4. storočia. Našiel si cestu i do kuchyne, kde sa používa najmä v pekárstve a cukrárstve. Používa sa aj na technické účely na výrobu lakov, tmelov či tlačiarenskej černe.
Liečivé účinky:
- na zvýšenie funkcie čriev
- proti zápche
- proti zápalom žalúdka
- na liečbu žalúdočných vredov
- slúži ako prevencia proti rakovine žalúdka
- na zápaly priedušiek a močových ciest
- na regeneráciu pokožky
- na liečbu popálenín
Nežiadúce účinky: Pri dodržaní odporúčaných dávok nie sú známe žiadne nežiadúce účinky. V prípade nadmerného užívania sa môžu dostaviť tráviace ťažkosti.
Zber: Na liečebné účely sa zberajú semená rastliny. Sušia sa v tenkej vrstve v tieni alebo v umelých podmienkach do teploty 40 °C. Olej sa získava lisovaním semien.
Použitie:
Macerát sa vyrobí z dvoch lyžíc ľanových semien v pohári studenej vody. Zmes necháme macerovať 12 hodín. Pije sa sliz napučaný vo vode.
Obklady sa používajú zvonka predovšetkým pri bolestiach obličiek, zápaloch močového mechúra a iných orgánov. Ľanové semená vložíme do plátna a necháme ich po dobu 10 minút ponorené v horúcej vode. Teplé sa prikladajú na postihnuté miesta.
Ľanová kúra na zápchu sa pripraví z dvoch lyžíc semien v pohári mlieka. Semená sa po odstátí konzumujú dvakrát v množstve jednej lyžice. Kúru je potrebné dodržať 3 až 4 dni a je potrebné zvýšiť príjem tekutín.
Lastovičník väčší
Chelidonium majus
Čeľaď: makovité (Papaveraceae)
Ľudové názvy: bradavičník, bolák, celodej, cendelín, dravnicovina, celadona, celistoň, hadí mlieč, krkavec, krkavník, lišajník, nebeský dar, tolita.
V minulosti boli lastovičníku pripisované silné liečivé i magické účinky. I keď je rastlina jedovatá, v menších dávkach sa pridáva do rôznych liečiv bez akýchkoľvek nežiadúcich účinkov. Lastovičník si našiel svoje mimoriadne uplatnenie i vo veterinárnej praxi.
Liečivé účinky:
- pri chorobách tráviacej sústavy
- pri zápaloch dýchacích ciest
- rozširuje tepny
- znižuje krvný tlak
- má protiplesňové a antibakteriálne účinky
- na zastavenie delenia buniek v zhubných nádoroch
- pri zápaloch ústnej dutiny
- na kožné choroby
- zvonka tiež na bradavice, pehy a otlaky
Nežiadúce účinky: Rastlina je jedovatá, preto musí byť užívanie zvnútra korigované lekárom. Pri onkologických ochoreniach sa lastovičník používa len ako podporné liečivo.
Zber: Vňať sa zberá na začiatku kvitnutia a koreň na jeseň. S rastlinou je potrebné pracovať v rukaviciach kvôli jedovatosti. Mlieko z lastovičníka môže taktiež zafarbiť kožu i oblečenie. Vňať aj koreň sa sušia vo vzdušnej miestnosti alebo v umelých podmienkach do teploty 35 °C.
Použitie:
Čerstvá šťava zo zlomenej stonky sa kvapká na bradavice a otlaky. Po nakvapkaní mlieko rozotrieme vatovým tampónom a necháme zaschnúť. Postup opakujeme v priebehu týždňa do zmiznutia problémov.
Masť pripravíme zmiešaním bravčovej masti s vylisovanou šťavou v pomere 3:1. Pri práci s rastlinou je potrebné dávať si pozor, aby sa šťava nedostala do kontaktu s očami alebo do úst.
