Opäť tu máme ďalšie drobné semená naplnené kvalitnými živinami. Prvé známky o využívaní maku idú až do 6. tisícročia pred Kristom. Je možné že jeho používanie je ešte dlhšie. Postupne mak „osídľoval“ celý svet. Už dávno pred Kristom sa stal zdrojom ópia. Surové ópium je známa omamná látka. Je základnou surovinou pre ďalšie drogové deriváty. V surovom štádiu sa v ňom nachádza 10 – 15% alkaloidu morfín. Je jasné, že pestovanie Maku siateho je celosvetovo pod drobnohľadom. Najväčším pestovateľom sveta je Česko. Slováci a Česi sú zvyknutí na makové dobroty, no niektoré krajiny sú o ne ochudobnené vďaka jeho úplnému zákazu.
Najviac pestovaným druhom je práve Mak siaty. Táto olejnina sa pestuje hlavne na potravinárske účely a kontrolované množstvo makovíc ide aj do farmaceutických laboratórií. Až 26 rôznych alkaloidov obsiahnutých v makoviciach je dobrým dôvodom na lekárske využitie. Recepty starých mám sú toho dôkazom. Užitočné sú aj okvetné lístky. Robí sa z nich odvar proti silnému dráždivému kašľu. Odvar z makovíc sa zas používal ako uspávadlo pre deti. Dnes deti uspávajú tablety a mobily, čo je smutné…
Keďže sa mak radí medzi olejniny, má vysoký obsah tukov. Ide najmä o glyceridy kyseliny linolovej, ale aj stearovej a palmitovej. Z maku sa lisuje aj olej, ktorý sa využíva ako liečivo na osteoporózu, reumatické ochorenia, anémiu, stres, psychiku, migrénu, chronickú únavu, angínu a pod. Ak ste si dobre všimli, tak makové semienka sú bežne bledomodré. Biela farba je znakom prítomnosti vápnika, ktorý mak obsahuje na 100g viac ako dennú odporúčanú dávku. Mak obsahuje ďalej kvalitný horčík, vitamín E, železo, zinok, selén, draslík, sodík, meď, mangán a iné minerály. Obsah omega 3 a 6 kyselín plus ďalšie esenciálne kyseliny a tuky sú významné prvky pre výživu buniek.
Bielkoviny sú v maku taktiež obsiahnuté. Mak dáva organizmu teplo, takže ak si ho dáte na noc napr. ako makové rezance, môže vám byť v noci teplo a navyše vás bude smädiť. A teda s mierou na noc. Vďaka obsiahnutým vzácnym živinám má mak veľmi dobrý vplyv na organizmus. Okrem všade rozšíreného Maku siateho, poznáme aj Mak vlčí a Mak turecký (východný).
Tip na štrúdľu 2ks:
Potrebujeme: 6 veľkých jabĺk, 200g maku, 2-3 čl škorice, balenie hrozienok a lístkové cesto.
Postup: Mak pomelieme na mlynčeku na mak (nameľte si čerstvý, nepoužívajte mletý kupovaný), jablká ošúpeme a postrúhame na jemno, hrozienka prelejeme vriacou vodou na očistenie. Všetko spolu zmiešame a pridáme škoricu. Zmes nanesieme na lístkové cesto, zrolujeme a dáme na vopred vymastený plech. Potrieme štrúdle olejom a dáme piecť na 30-35 min. pri teplote 220 °C. Kto chce môže pridať na jemno nasekané orechy a použiť aj bezlepkové lístkové cesto. Žiadny cukor netreba, sladké to bude akurát ;).
Hodnoty na 100g:
(percentá označujú odporúčanú dennú dávku)
Vápnik: 1438 mg (144%)
Fosfor: 870 mg (124%)
Draslík: 719 mg (15%)
Horčík: 347 mg (87%)
Sodík: 26 mg (2%)
Železo: 9,76 mg (122%)
Mangán: 6,707 mg (292%)
Meď: 1,627 mg (181%)
Zinok: 7,9 mg (72%)
Selén: 13,5 µg (24%)
Vitamín E: 1,770 mg (12%)
Vitamín C: 1,000 mg (2%)
Niacín: 0,896 mg (5,5%)
Tiamín: 0,854 mg (71%)
Pyridoxín: 0,247 mg (19%)
Riboflavín: 0,100 mg (8%)
Foláty: 82 µg (20%)
Kyselina pantoténová: 0,324 mg (65%)
