Pŕhľava dvojdomá
Urtica dioica
Čeľaď: pŕhľavovité (Urticaceae)
Ľudové názvy: žihľava dvojdomá, kopriva, pokriva, prhlica, prlica, pŕhľava pálivá, žíhavka.
Na liečebné účely sa pŕhľava využívala už v Staroveku. Jej mladé listy sa dajú použiť v kuchyni ako náhrada špenátu, varením sa totiž pŕhlivá látka rozkladá. Liečivú silu majú i všetky ostatné rodové druhy pŕhľavy.
Liečivé účinky:
- má protizápalové a dezinfekčné účinky
- znižuje hladinu cukru v krvi
- má močopudný účinok
- odstraňuje pachy a nadmerné potenie
- pri chorobách dýchacích ciest
- na zvýšenie tvorby mlieka
- na zlepšenie látkovej výmeny
- pri reumatizme a dne
- podporuje tvorbu krviniek
- zvonka na popáleniny, ekzémy, preležaniny a vredy
Nežiadúce účinky: Prehnaná konzumácia pŕhľavy môže spôsobiť tráviace ťažkosti alebo vyrážku. V niektorých prípadoch sa môže objaviť alergická reakcia. Neodporúča sa užívanie počas tehotenstva alebo kojenia. Patrí k rastlinám, ktoré môžu potenciálne spôsobiť potrat.
Zber: Zberajú sa listy a vňať v čase kvitnutia. Sušia sa nakrájané ideálne v umelých podmienkach do maximálnej teploty 50 °C.
Použitie:
Zápar sa pripraví z jednej lyžičky drogy v pohári horúcej vody. Zápar sa nechá odstáť 10 minút a následne sa pije trikrát denne. Na vonkajšie použitie sa pripraví v silnejšej koncentrácii. Ako obklad pôsobí najmä na kĺbové ochorenia a ekzémy.
Odvar z vňate sa pripraví z troch lyžíc drogy v 250 ml vody. Varíme ho približne 5 minút. Pije sa po malých dúškoch dvakrát denne. Na umývanie vlasov sa použije silnejší odvar zriedený octom.
Tinktúra sa vyrobí v pomere 1 diel drogy na 10 dielov liehu. Užíva sa po kvapkách vnútorne alebo na natieranie pokožky.
Prvosienka jarná
Primula veris
Čeľaď: prvosienkovité (Primulaceae)
Ľudové názvy: prvosna skorá, kaška, Petrov kľúč, biela bukvica, primulka, prvnička, kašička, kropáč, kozí drist, mŕtvičná zelina, šľaková zelina.
Prvosienka patrí medzi čiastočne chránené rastliny, preto nie je možné zberať jej korene. Dá sa však pestovať v záhradkách. Je známa najmä tým, že je jednou z prvých jarných kvitnúcich rastlín. Na liečebné účely sa používala už v dávnej minulosti.
Liečivé účinky:
- na odhlienenie pri zápaloch dýchacích ciest
- na zmierňovanie bolestí
- pri nespavosti alebo epilepsii
- na upokojenie pri neurózach
- má antibakteriálne, antimykotické a protizápalové účinky
- na prečistenie pokožky pri akné
- pri reumatických ťažkostiach
Nežiadúce účinky: Prvosienku by nemali užívať tehotné ženy, jedinci citliví na aspirín alebo ľudia, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi.
Zber: Pre liečebné účely sa zberajú kvety a korene. Kvety sa sušia v tieni alebo v umelých podmienkach do maximálnej teploty 40 °C. Korene je možné zberať len z pestovaných rastlín. Po umytí sa korene sušia na slnku alebo v umelých podmienkach do teploty 50 °C.
Použitie:
Zápar sa pripravuje z koreňa prvosienky. Jednu lyžicu drogy zaparíme v dvoch pohároch horúcej vody. Užíva sa po lyžičkách každé 3 hodiny. Na prípravu záparu môžeme použiť aj kvety.
Odvar sa varí z koreňa po dobu 10 minút. Jednu lyžicu drogy povaríme v 250 ml vody. Užíva sa po jednej lyžici každé dve hodiny. Je výborný najmä na zápaly dýchacích ciest.
Púpava lekárska
Taraxacum officinale
Čeľaď: čakankovité (Cichoriaceae)
Ľudové názvy: púpava lúčna, pumpelica, pumprlica, pampuliška, pampuška, pleška, májik, kašinec, žabí mlieč, žltý mlieč, leví zubec, lucernička, smotánka, maslový chlieb.
Púpava je prevažne považovaná za burinu, pretože rastie v hojnom počte prakticky všade na trávnatých priestranstvách. Má však veľmi priaznivé liečivé účinky a uplatnenie si našla aj v gastronómii. Z kvetov sa pripravuje napríklad med alebo víno. Z pestovanej púpavy je možné vyrobiť náhradu kávy.
Liečivé účinky:
- pri chorobách tráviacej sústavy a žlčníka
- pri chorobách močových ciest a obličiek
- na liečbu cukrovky
- doplňuje vitamíny
- má protirakovinové účinky
- odstraňuje bradavice
- pôsobí proti nechutenstvu
- pomáha proti riedkej stolici
Nežiadúce účinky: Púpava nie je vhodná pre dojčiace ženy. Látky z nej prechádzajú do materského mlieka. Deti môžu byť na niektoré účinné látky citlivé. Taktiež by sa nemala priamo užívať mliečna šťava zo stvolov alebo listov. Môže spôsobiť tráviace problémy.
Zber: Na liečebné účely je možné použiť všetky časti rastliny, no najmä koreň. Ten sa suší v tieni alebo v umelých podmienkach do maximálnej teploty 50 °C. Kvety majú najviac účinných látok ešte pred úplným rozkvitnutím.
Použitie:
Šalát z čerstvých listov je bohatým zdrojom vitamínov. Na odstránenie horkej chuti sa listy vylúhujú v slanej vode.
Zápar sa pripraví z dvoch lyžičiek sušenej drogy v dvoch pohároch horúcej vody. Užíva sa podľa potreby.
Macerát je výborným liekom na všetky uvedené ťažkosti. Dve lyžičky drogy macerujeme v dvoch pohároch vlažnej vody.