Krvácanie z rán a telesných otvorov
Vidieť niekoho krvácať je pre bežného laika situáciou, ktorú sprevádza hrôza a panika. Stačí však zachovať pokoj a „chladnú hlavu“ a poznať základné a účinné zásady laickej prvej pomoci, aby sa z naoko dramatickej situácie naozaj nestala dráma.
Ak je krvácanie z telesných rán a otvorov veľké alebo ak ide o vnútorné krvácanie, do telesných dutín a otvorov, je to naozaj naliehavá a život ohrozujúca situácia, kedy je nutné poskytnúť prvú pomoc okamžite. Vonkajšie alebo vnútorné krvácanie vzniká mechanickým alebo chemickým porušením steny ciev (vlásočníc, žíl, tepien). Dochádza k úniku krvi jednak navonok, ale tiež do telesných dutín. Na záchranu života a zabránenie komplikáciám je dostatočná aj laická, improvizovaná prvá pomoc.
Za bežných okolností organizmus pri poranení vytvorí trombus, ktorý existujúcu ranu uzavrie. Pri výskyte veľkého krvácania však regulačné mechanizmy organizmu tento trombus vytvoriť nestíhajú a tak je človek ohrozený veľkými stratami krvi. Vonkajšie krvácanie je najčastejšie spôsobené bodnými, strelnými, tržnými, či zmliaždenými ranami.
Príznaky: pri každom krvácaní je podstatné všímať si najmä farbu prítomnej krvi. Krv môže byť:
- Pri sprievodnom postihnutí dýchania a cirkulácie červená (od jasnočervenej až po tmavočervenú), pri krvácaní z dolných častí tráviaceho systému je krv červená, ak je zdroj krvácania v tráviacom trakte vyššie, krv je čierna. Pri krvácaní z pažerákových varixov je sprievodná krv červenej farby.
- Ak ide o zvracanie natrávenej krvi zo žalúdka, krv má hrdzavočervenú farbu
- je s odstupom 12-72 hodín, má čiernu farbu
- Ak sa jedná o krvácanie z veľkej ciev, krv je homogénna
- Pri vykašliavaní krvi z pľúc je krv spenená, s bublinkami vzduchu
Základné princípy prvej pomoci pri krvácaní:
Najpodstatnejším úkonom, ktorý je potrebné pri krvácaní vykonať, je okamžite vyvinúť tlak v rane (bez ohľadu na sterilitu), čím sa uzavrie priesvit poškodených ciev a vytvoriť tlakový obväz (jeden nerozvinutý obväz uložíme v rane a druhým ho veľmi silno obviažeme tak, aby krvácanie prestalo). Ak obväz začne presakovať krvou, nedávame ho dole, ale druhým obväzom ho priviažeme ešte silnejšie. Ak nemáme k dispozícii obväz, aj tlak rukou je dostatočná a účinná prvá pomoc. Pri malej rane vyvíjame tlak 1-3 prstami ruky, pri väčšej rane tlak celou dlaňou oproti pevnému podkladu (napríklad kosť na končatine). Postihnutého upokojíme, uložíme do ležiacej polohy a po ošetrení prevádzame proti šokové opatrenia.
Pri krvácaní z nosa postihnutého posadíme s predklonenou hlavou a vyzveme ho, aby dýchal cez ústa. Stisneme mäkkú časť nosových krídel a držíme asi 10 minút (zákaz rozprávania, kašľania). Po 10 minútach uvoľníme a keď je to potrebné, znova postup zopakujeme. Ak krvácanie prestane, dve hodiny sa postihnutý musí vyhýbať horúcim nápojom, smrkaniu, námahe, inak krvácanie hrozí znova. Všeobecne známe obklady na zadnú stranu šije, nemajú z medicínskeho hľadiska žiadny praktický význam.
Pri krvácaní z ucha uložíme postihnutého do polo-sediacej polohy a hlavu nakloníme na stranu, na ktorej je postihnuté ucho. Ucho prikryjeme sterilným obväzom alebo čistou tkaninou a pripevníme náplasťou. Cudzie teleso nikdy z ucha nevyťahujeme. Postihnutému zabezpečíme odvoz do zdravotníckeho zariadenia.
Pri krvácaní z úst priložíme hrubý tampón na miesto krvácania a vyzveme postihnutého, aby zovrel zuby proti sebe. Ústa nevyplachovať, po zastavení krvácania 2 hodiny nejesť a nepiť horúce nápoje.
Vnútorné krvácanie
Predstavuje vážny, život ohrozujúci stav. Začiatok býva nenápadný, príznaky sú nevýrazné, preto je vnútorné krvácanie tak nebezpečné. Najčastejšie príčiny sú strelné rany, bodné poranenia, prudký úder, náraz, u žien mimomaternicové tehotenstvo, krvácanie po pôrode, ale aj príčiny ako vredová choroba žalúdka, varixy pažeráka, nádory, hemoroidy, divertikulóza hrubého čreva.
Klinický obraz: Príznaky vnútorného krvácania sú nejasné, nedostatočné, spojené s konkrétnym mechanizmom úrazu (rozvíjajúci sa šok, slabosť, únava, závraty, kolaps). Môže sa objaviť bolesť na hrudníku. Príznaky závisia od postihnutej časti tela. Príznaky šoku sú spavosť, kolapsové stavy, niekedy agresivita, zrýchlený pulz, pokles krvného tlaku, bledosť, potenie, tmavomodré sfarbenie kože okrajových častí tela (napr. prsty).
Zásady prvej pomoci:
- sledovať vedomie a vitálne funkcie
- uloženie postihnutého do proti šokovej polohy (poloha v ľahu na chrbte so zdvihnutými končatinami)
- upokojenie postihnutého, prikryť teplou dekou
- okamžite privolať špecializovanú pomoc