Omrzliny a podchladenie
Každý z nás už počas zimy zažil omrznutie prstov na nohách, rukách, nose alebo na ušiach. Pri krátkom pôsobení chladu sa tkanivo rýchlo vráti do pôvodného stavu. Čo však robiť, ak je pôsobenie chladu dlhšie a omrzliny vážnejšie?
Na vznik omrzlín nie je potrebný len mráz, ako by mnohí z nás predpokladali. Omrzlina môže vzniknúť aj pri dlhom pôsobení chladu, dažďa, vetra. Príznakmi omrzlín sú bledosť postihnutej časti tela, postupne vzniká mramorovanie kože s modrastým nádychom, pálenie, svrbenie, bolesť.
Prvá pomoc: Ak postihnutý okrem omrzlín nemá iné závažné život ohrozujúce stavy (ktoré je potrebné ošetriť ako prvé), prioritou je zabrániť stratám tepla. Ak je to možné, treba okamžite vymeniť mokrý a chladný odev za suchý a postihnutého zabaliť do tepla, či už do deky, kabáta, ideálne by bolo do termofólie. Čo najrýchlejšie ho treba premiestniť do teplého prostredia a pomaly mu podávať teplé nealkoholické nápoje (čaj, vývar). Podávame aj vysokoenergetické potraviny, ak ich máme poruke, (napr. cukor, med). Pri riziku opätovného vystavenia chladnému prostrediu omrzliny neohrievame, ale okamžite zariadime prevoz do zdravotníckeho zariadenia. Ak sú omrznuté prsty na rukách, najlepšie ich zohrejeme vložením rúk pod pazuchy. V žiadnom prípade omrzliny nemasírujeme, ani rukami, ani ničím iným. Hrozí totiž poškodenie najvrchnejšej vrstvy kože, ktorá je kvôli pôsobeniu chladu skrehnutá. Rovnako nesmieme podávať alkohol, ani lieky na upokojenie, len by sme postihnutému ešte viac poškodili. Priamo na omrzlinu neaplikujeme ani suché teplo, teda postihnutú časť neohrievame fénom na vlasy, ani nevystavujeme ohrievaču.
Podchladenie sa vyskytuje buď ako jav, sprevádzajúci omrzliny alebo sa vyskytuje ako samostatný úraz. Nebezpečné je v tom, že vzniká v prostredí, kde nie je teplota výrazne znížená, teda by sme s podchladením nepočítali. Napríklad, ak existuje človek, žijúci sám, ktorý má navyše zníženú pohyblivosť, naviac ešte nedostatočnú výživu, žije dlhodobo v obydlí, kde sa teplota pohybuje okolo 15-17°C, podchladenie pre tohto jedinca môže byť veľmi vážne. Takéto stavy nemusia končiť šťastne.
Príznaky: Pre presnosť nameranej telesnej teploty je najvhodnejšie merať ju v konečníku, pažeráku alebo v močovom mechúri. Pri teplote 32 – 35°C sa objavuje triaška na všetkých končatinách. Ak teplota klesne pod 34°C, začnú sa vyvíjať aj poruchy vedomia, poruchy reči, amnézia, je prítomné zrýchlené dýchanie. Pri teplote 33°C je pacient apatický, má problémy s rovnováhou. Teplota pod 32°C prináša so sebou vážne sprievodné príznaky ako stratu vedomia, predsieňovú a komorovú fibriláciu a ďalšie vážne príznaky.
Prvá pomoc pri podchladení spočíva v prvom rade v odstránení mokrého, spoteného odevu, čo najrýchlejšie zabalenie do niečoho teplého (deka, kabát, termofólia). Veľmi dôležité je s podchladeným človekom čo najmenej hýbať, aby nedošlo k tzv. malígnej arytmii. Počiatočné ohrievanie je dobré začať prikladaním teplých obkladov na oblasť pazúch, slabín a brucha.
Epilepsia
Diagnóza, o ktorej sa často píše a hovorí, málokto však epileptický záchvat zažil aj na vlastnej koži. Ako adekvátne reagovať v takejto situácii? Ako človeku správne pomôcť?
Epilepsia sa môže objaviť po rôznych traumách – úrazoch hlavy, po operácii mozgu, môže sa objaviť u ľudí s cukrovkou, chorobami pečene a obličiek, vyskytuje sa tiež u alkoholikov, drogovo závislých, ale môže byť aj sprievodným javom pri abstinenčných príznakoch.
Príznaky: Pre človeka, ktorý vidí epileptický záchvat prvýkrát, je to priam hrôzostrašná situácia, priebeh dramatický, rýchly, alarmujúci. Veľký záchvat (grand mal) má niekoľko fáz:
- Aura – je časť záchvatu, a jej prejavy topicky súvisia s epileptickým ložiskom, postihnutý má napr. čuchové, sluchové, zrakové, či iné zmyslové vnemy a pocity. Aura predchádza záchvat niekoľko sekúnd až minút. Pacient si tento vnem zvyčajne po záchvate nepamätá.
- Náhle vzniknuté hlboké bezvedomie s pádom na zem.
- Pozícia tela s oblúkovitým prehnutím dozadu, spôsobené kŕčom (tzv. opistotonus), trvá do 30 sekúnd.
- Nasledujú tzv. tonicko-klonické kŕče priečne pruhovaného svalstva, najviac ich vidno na končatinách. Ich trvanie je zvyčajne 3 až 5 minút.
- Akonáhle skončia kŕče, postihnutý sa začína preberať z bezvedomia. Je zmätený a spavý. Po 30 – 60 minút od začiatku záchvatu nastáva zotavenie sa.
- Počas trvania záchvatu pozorujeme zrýchlené, chrčivé dýchanie, zmodranie okrajových častí tela, prítomnosť peny na ústach (zo slín). Veľmi často postihnutému mimovoľne odíde moč alebo stolica.
- Pri páde na zem sa môže postihnutý ľahko poraniť (rôzne odreniny, rany na hlave, pohryzenie jazyka).
Prvá pomoc: Hlavným cieľom podania prvej pomoci pri epileptickom záchvate je zabrániť poraneniu. Ak je to možné, snažíme sa zabrániť tomu, aby postihnutý padol na zem. Pokiaľ je vo fáze aury, uložíme ho do postele. Pri páde, počas trvania kŕčov, sa snažíme ochrániť ho pred poranením. V žiadnom prípade nedávame dotyčnému nič do úst, ústa nasilu neotvárame a už vôbec sa nesnažíme vytiahnuť jazyk (ako si mnoho ľudí myslí, že je správne). Sledujeme stav postihnutého, trvanie kŕčov, následné preberanie sa z bezvedomia. Po prebratí postihnutého sa rozhodneme o tom, či privoláme rýchlu zdravotnícku pomoc.