Každý človek by mal ovládať základy prvej pomoci, ak by sa ocitol v situácii, kedy by ju musel niekomu poskytnúť. Ruku na srdce, vedeli by ste, čo máte v takej situácii robiť? V nasledujúcom článku si priblížime dva druhy naliehavých situácií a ako postupovať pri podaní prvej pomoci.
Poranenie kostí, kĺbov a svalov
V prednemocničnej starostlivosti sa úrazy ako poranenie kostí, svalov a kĺbov spoločne označuje ako vytknutia, vykĺbenia, zlomeniny kostí a kĺbov, zmliaždenia a natrhnutia svalov. Tieto úrazy sú relatívne časté a vznikajú pri aktivitách v domácnosti, záhrade, pri športe, doprave, pri násilí a kriminálnych činoch. Najčastejším prípadom týchto úrazov sú práve zlomeniny. Zlomenina vzniká pôsobením vonkajšej sily na kosť. Podľa druhu porušenia kožného krytu rozoznávame otvorenú a zatvorenú zlomeninu.
Príznaky: Charakteristické príznaky pre zlomeninu sú bolesť v mieste poranenia, opuch, hematóm, porušená pohyblivosť, deformácia končatiny (ohnutie, vytočenie, skrátenie). Vznikajú aj cievne poruchy na periférii končatín (mramorovanie, bledosť, slabo hmatateľný pulz) a neurologické poruchy (mravenčenie, necitlivosť).
Základná prvá pomoc:
Kosti, kĺby:
- Vytvoriť oporu na poranenej končatine, a to podložením rúk pod miestom postihnutia a tiež nad ním.
- Znehybniť tak, aby bol znehybnený jeden kĺb pod miestom maximálnej bolesti (zlomeninou, vykĺbeninou), aj nad ním.
- Hornú končatinu dať do závesu z trojrohej šatky (alebo znehybniť v rukáve odevu, vyhrnutím spodného lemu trička, svetra), dolnú končatinu znehybniť priložením zdravej dolnej končatiny a priviazaním.
- Pri veľkej deformácii využiť rôzne druhy obloženia na znehybnenie (vankúš, deku, batoh, kabát).
- Postihnutý si môže podopierať končatinu zdravou rukou. Ak je príchod záchrannej služby pri podozrení na zlomeninu dolnej končatiny reálny do 30 minút, ostať len pri obložení a protišokových opatreniach.
So zlomenou končatinou je teda dôležité čo najmenej pohybovať a tak počkať̌ do príjazdu ZZS.
Svaly:
- postihnuté miesto držať v pokoji, dovoliť len nevyhnutné pohyby,
- priložiť ľad, studený obklad, ponorenie do studenej vody na 20 minút 3–4 krát denne, v prvý a druhý deň (pri aplikácii ľadu dať medzi sval a ľad uterák alebo elastický obväz. Po zmiernení bolesti čím skôr prejsť z polohovania na posilňovanie.
- obväz pomocou elastickej bandáže na zníženie opuchu a krvácania do svalu na 1–2 dni s prestávkou na noc,
- polohovanie, zvýšenie postihnutej končatiny.
Popáleniny a poleptania
Popáleniny a poleptania sú poranenia spôsobené vysokými teplotami alebo žieravinami (kyseliny a zásady). Popáleninová trauma alebo termický úraz vzniká dostatočne dlhým, priamym alebo nepriamym pôsobením nadprahovej hodnoty tepelnej energie na organizmus. Vzniká povrchová alebo hlboká deštrukcia kože a podkožných tkanív. Popáleninová trauma sa považuje za jeden z najagresívnejších stresorov. Popáleniny môžu byť:
- „suché“ – spôsobené plameňmi, horúcimi telesami
- „mokré“ – spôsobené parou alebo horúcimi tekutinami, označujú sa ako obareniny
- „chemické“ – alebo poleptania. Sú tiež relatívne časté, pretože množstvo chemikálií s korozívnymi účinkami na kožu a sliznice nás denne obklopuje nielen v priemysle, ale aj pri prácach v domácnosti, dielni a záhrade
Prvá pomoc pri popálení:
Všeobecným cieľom prvej pomoci je znížiť účinok tepla (chemikálie) na šírenie poškodenia, zabrániť infekcii, zmierniť bolesť, zmierniť a oddialiť nástup šoku.
Pri poskytovaní prvej pomoci je nutné postupovať podľa mechanizmu úrazu. Ako prvý krok pri laickej prvej pomoci je dôležité zastaviť pôsobenie tepla, pretože čím kratšie je jeho pôsobenie, tým menšie škody vznikajú. Postihnuté miesto je potrebné chladiť studenou vodou (10-20 minút) do pocitu úľavy a následne prekryť nepriľnavým sterilným obväzom. Pri horení odevu má postihnutý tendenciu plameňom utiecť a podlieha tak panike. Pri úteku je však horenie vlastne podporované a preto musíme postihnutého zastaviť, dať ľahnúť na zem a pokúsiť sa oheň uhasiť. Pri obarení je dôležité čo najrýchlejšie odstrániť odev nasiaknutý horúcou tekutinou. Pri popálení horúcim telesom, ktoré sa doslova prilepí na kožu je potrebné teleso schladiť a väčšinou až v zdravotníckom zariadení sa pokúsiť o jeho odstránenie.
Studená voda z vodovodu je dostatočne chladná (10–15 °C) na zastavenie šírenia popáleniny do hĺbky a šírky. Aj voda izbovej teploty s teplotou 20–25 °C je vhodná na chladenie. Čím skôr po začatí chladenia treba dať dole prstene, prívesky, topánky, odev z miesta popáleniny, ak nie je priškvarený. Zmrazené potraviny z chladničky nie sú vhodné pre vyvolanie lokálnej vazokonstrikcie a možnosť celkového podchladenia (pri nedostupnosti vodovodnej vody v rámci improvizácie však poslúžia, prikladajú sa cez vrstvu obväzu alebo tkaninu).
Prvá pomoc pri poleptaní:
Práškové a tuhé (suché) žieraviny treba najprv mechanicky odstrániť nasucho. Tekuté žieraviny odstraňovať 20 minút jemným prúdom čistej vody. Pri zasiahnutí odevu vyzliekať šaty zároveň s oplachovaním. Oči vyplachovať väčším množstvom vody, než sa zdá potrebné, t. j. 1–2 litre (odstrániť kontaktné šošovky). Po vypití žieraviny dávať malé dúšky čistej vody, najprv opakovane na výplach úst, potom cca 250 ml po dúškoch na spláchnutie žieraviny zo steny pažeráka a zriedenie v žalúdku. Nevyvolávať vracanie. Mlieko a živočíšne uhlie nie sú vhodné. Chráňte sa pred pofŕkaním. Do nemocnice treba dopraviť obal alebo vzorky látky na identifikáciu.