OBSAHOVÉ LÁTKY RASTLÍN A ZÁKLADNÉ LÁTKY POUŽÍVANÉ V KOZMETIKE
Neustály rozvoj prírodných vied a zdokonaľovanie výskumnej techniky prinášajú stále nové cenné poznatky aj o dosiaľ málo preskúmaných rastlinách. Účinné látky v rastlinách sú zmesou produktov metabolizmu živého rastlinného organizmu. Ide o chemické zlúčeniny, ktoré sa koncentrujú len v určitých častiach rastlín, napríklad vo vňati, koreňoch, listoch, kvetoch, plodoch ap.
Tento článok, obsahujúci aj kúsok nevyhnutnej, no zaujímavo podanej chémie, sa venuje stručnému vysvetleniu podstaty a významu iba tých obsahových látok, ktoré nachádzajú uplatnenie pri výrobe vlastnej kozmetiky, prípadne im patrí dôležitý prívlastok – aktívne látky.
LIPIDY (tuky a oleje)
Na pokožku pôsobia hydratačne, chránia ju, premasťujú a čistia. V rastlinách sa ukladajú obyčajne v semenách ako zásobné látky. Rastlinné tuky sú väčšinou tekuté (napr. mandľový, olivový, jojobový olej). Koža ich výborne prijíma, a preto ich možno použiť pri výrobe krémov, pleťových masiek, ako prísadu do mydiel atď. Podobné vlastnosti ako OLEJE majú aj kakaové, kokosové a iné MASLÁ. Maslá sa používajú ako súčasť masťových základov jemných krémov, domácich pien na holenie ap.
SACHARIDY
Sacharidy patria k najdôležitejším látkam, ktoré vznikajú v priebehu rastlinného metabolizmu. V kozmetike sa používajú ako súčasť niektorých výživných prípravkov na pleť. Z POLYSACHARIDOV nesmieme nespomenúť škrob. Poznáme mnoho druhov škrobu, no v kozmetike sa najlepšie uplatňuje ryžový škrob (je totiž najjemnejší). ŠKROBY sa používajú vo forme púdrov a chránia pokožku pred trením a nepriaznivými vonkajšími vplyvmi. K polysacharidom patria aj GALAKTANY A AGLINÁTY obsiahnuté v morských riasach. V kozmetike sa používajú ako zahusťovadlá pri príprave mastí, krémov, masiek ap. Chemickú príbuznosť so sacharidmi majú aj SLIZY A GUMY. Slizy majú schopnosť vo vode napučať, čím zahusťujú kozmetické prípravky. Na pokožku majú hydratačné a ochranné účinky, upokojujú tiež zápalové stavy. Absorbujú kožné výlučky a tuk, zvyšujú odparovanie vody a kožu ochladzujú. Gumy sa tvoria vo vnútorných vrstvách kôry, kde sa hromadia predovšetkým po poranení. Na vzduchu stvrdnú. V kozmetike sa používajú ako stabilizátory.
ŽIVICE, BALZAMY (tekuté živice) a FYTOHORMÓNY (rastlinné hormóny)
Živice a balzamy sú tiež látky, ktoré sa tvoria po poranení pletív niektorých rastlín. Balzamy sa pre ich antiseptické vlastnosti používajú v ústnych vodách, zubných pastách a pod. FYTOHORMÓNY spomaľujú aktivitu enzýmov, ktoré ničia vlákna kolagénu, čo spomaľuje proces tvorby vrások.
GLYKOZIDY
Tvoria skupinu dôležitých stavebných látok rastlín a majú veľmi rozmanité účinky. Medzi glykozidy patria kumaríny a flavonoidy. Niektoré KUMARÍNY silne pohlcujú UV žiarenie. FLAVONOIDY patria medzi žlté farbivá. Spevňujú cievy pokožky, predchádzajú úbytku vitamínu C, neutralizujú voľné radikály (zlúčeniny, ktoré nadmerne urýchľujú proces starnutia pokožky). Látky chemicky príbuzné glykozidom sú aj saponíny a triesloviny. SAPONÍNY sa vo vode penia a táto ich vlastnosť sa využíva najmä pri výrobe penivých prísad do kúpeľa. TRIESLOVINY sú známe svojimi sťahujúcimi účinkami. Utesňujú cievy a spomaľujú vylučovanie mazu. Majú aj antibakteriálne účinky, neutralizujú voľné radikály a spomaľujú mastenie vlasov.
SILICE (éterické oleje)
Silice sú vlastne zmesou voňavých látok. Chemicky ide o tekuté olejovité organické látky. Niektoré kladne pôsobia na centrálnu nervovú sústavu a táto ich vlastnosť sa využíva napr. v aromaterapii. Majú mnoho účinkov dôležitých pre kozmetiku: dezinfekčný, protizápalový prekrvujúci a pod. Tieto látky sú neodmysliteľnou súčasťou mydiel, vlasových vôd, voňaviek a parfumov, prísad do kúpeľa či krémov. Podobné vlastnosti ako silice majú aj FYTONCÍDY (známe aj ako rastlinné antibiotiká), ktoré usmrcujú mikroorganizmy.
RASTLINNÉ FARBIVÁ
Do tejto kategórie zaraďujeme napríklad najznámejšie zelené rastlinné farbivo – chlorofyl. Má antibakteriálny účinok a v kozmetike sa používa ako dezinfekčné činidlo v zubných pastách. Podporuje aj epitelizáciu poranenej kože a sliznice. Touto vlastnosťou sa vyznačujú aj ďalšie rastlinné farbivá – karotenoidy (červené a žlté farbivá).
ORGANICKÉ KYSELINY a VITAMÍNY
V kozmetike sa využívajú najmä kyseliny z ovocia a rastlinných štiav (napr. KYSELINA CITRÓNOVÁ). Majú prekrvujúci a čistiaci účinok na pleť a používajú sa pri príprave masiek, krémov... V prasličke roľnej sa nachádza KYSELINA KREMIČITÁ, ktorá spevňuje väzivo, podporuje prekrvenie a prečisťuje pokožku. Vitamíny sú pre ľudský organizmus bezpodmienečne potrebné, lebo bez nich v ňom nemôžu prebiehať biochemické procesy. V kozmetike sú veľmi dôležité napríklad vitamíny C a E, ktoré pôsobia ako prírodné antioxidanty, a teda predlžujú trvanlivosť kozmetických produktov.
AKO DELÍME LÁTKY POUŽÍVANÉ PRI VÝROBE DOMÁCEJ KOZMETIKY?
Pri výrobe domácej kozmetiky sa používajú:
1./ ZÁKLADNÉ SUROVINY – oleje, maslá, gély, mydlové hmoty, kozmetické základy, soli (epsomská, morská, himalájska), bahná, íly (kaolín, austrálske íly…), škroby, prášky, organické kyseliny, vosky (rastlinné – sójový, ryžový a najpoužívanejší živočíšny – včelí vosk) a hydroláty (kvetové vody).
2./ PRÍSADY – vitamíny a aktívne látky, glycerín, konzervanty, prírodné abrazíva, ovocné prášky a kyseliny, sušené bylinky (tzv. drogy), gumy, oxidy, rozpúšťadlá.
3./ VÔNE A FARBIVÁ – esenciálne a vonné oleje, esencie získané pomocou extrakcie oxidu uhličitého, aktívne uhlie, ekologické glitre, tekuté farbivá do mydiel, pigmentové prášky.
NA ZÁVER TOHTO ČLÁNKU
Z uvedeného vyplýva, že človek bude vždy existenčne závislý od činnosti rastlinných organizmov. Čo je teda prirodzenejšie, ako využívať rastliny – so všetkým užitočným, čo nám môžu poskytovať – aj na pestovanie našej krásy?
