O sacharidoch môžeme tvrdiť, podobne ako o ohni, že sú dobrými sluhami ale zlými pánmi. Bunky potrebujú cukor na to, aby tvorili energiu. Bez cukru tak ako bez vody nie je život. V súčasnom stravovaní bežných ľudí cukor nechýba, skôr prevyšuje potrebu organizmu. Nájdu sa ľudia ktorí sa cukru vyhýbajú, čo tiež nemusí byť šťastné riešenie. Držať by sme sa mali zlatého stredu. Únavu vedia spôsobiť oba extrémy. Konzumovanie sacharidov by sme si mali strážiť v každom veku. Bunky pankreasu majú svoju životnosť a ak ich človek zaťažuje neprimerane tak sa zvyšuje riziko diabetesu. Začína to už u detí. Vnúča príde ku babke, tá mu dá sladkosti, koláče a pankreas má akútnu pohotovosť. Musí vyplaviť množstvo inzulínu na zlikvidovanie prebytku cukru. Ak sa podobná situácia deje často, riziko cukrovky rapídne narastá. Pankreas si treba strážiť doslova ako oko v hlave. Treba však dodať, že to nie je všetko len o pankrease.
Je niekoľko typov cukru s rôznym chemickým zložením. Ak by existoval len jeden, bolo by veľmi zle. Nižšie si vysvetlíme prečo.
Pozrime sa najprv na rozdelenie sacharidov:
Monosacharidy sú najjednoduchšie jednotky cukru a medzi najznámejšie patria glukóza (zelenina), fruktóza (ovocie) ďalej galaktóza (v mlieku kojacej matky), ribóza (ovocie, zelenina), deoxyribóza (ovocie, zelenina) a pod.
Oligosacharidy sa skladajú z malého počtu monosacharidových jednotiek od 2 do 10. Známe sú aj pod názvami disacharidy, trisacharidy a pod.
Disacharidy (2 monosacharidové jednotky)
sacharóza – repný cukor (glukóza + fruktóza)
maltóza – melasový alebo sladový cukor (glukóza + glukóza)
laktóza – mliečny cukor (galaktóza + glukóza)
Trisacharidy (3 monosacharidové jednotky)
rafinóza – súčasť repného cukru (galaktóza+fruktóza+glukóza)
Oligosacharidy
inulíny – 2 až 140 fruktózových jednotiek
Polysacharidy sú tvorené z veľkého počtu monosacharidových jednotiek. Dokážu sa štiepiť na oligosacharidy a monosacharidy.
Rastlinný pôvod majú napr. inulíny, pektíny, škrob, celulóza, niektoré kyseliny atď.
Živočíšny pôvod majú napr. glykogén, heparín, chitín, kyselina hyalurónová atď.
Bunky vedia využívať živiny iba v ich najjednoduchších formách. To znamená, že každý oligosacharid alebo polysacharid sa musí rozložiť na monosacharid. Následne môže monosacharid putovať do bunky, aby z neho mohla bunka vytvoriť energiu. Tento proces je ale oveľa zložitejší a po ceste sa môže kadečo pokaziť. Diabetes mellitus (cukrovka) je ochorenie pankreasu (iné názvy: podžalúdková žľaza, slinivka brušná). Pankreas sa stará hlavne o produkciu inzulínu, tráviacich enzýmov a tvorbu glukagónu. Špeciálne beta bunky tvoria inzulín, alfa bunky tvoria glukagón a zvyšné bunky enzýmy na trávenie a ďalšie látky. Alfa buniek je zhruba 3x menej ako beta buniek. Glukagón sa stará o energetický metabolizmus a v podstate funguje aj ako náprotivok inzulínu. Trávenie sacharidov začína už v ústach enzýmami v slinách. V dvanástniku sa k tomu pridá pankreas a následne tenké črevo. Odtiaľ sa rozložené sacharidy transportujú ku bunkám.
Zložitá cesta ktorú prejde sacharid sa môže zvrtnúť na každej zastávke. Mnoho porúch môže mať pankreas. Ten môže tvoriť málo inzulínu, alebo tvoriť ho v zlej kvalite či v malom množstve. Imunita je pre pankreas dôležitá. Ak sa v ňom množia mikroorganizmy tak pankreatické bunky zle fungujú alebo sú ničené. Žily, cievky, vlásočnice a lymfatický systém v pankrease sa môžu upchávať lepkom, cholesterolom a pod. Výrazné oslabenie pankreasu môže spôsobiť aj extrémna imunitná reakcia, nárazový stres a pod. Celé to potom vedie k rozhodeniu energetického metabolizmu a nastupuje únava, vyčerpanosť, slabosť a pod. Ak máte 100% zdravý pankreas ani to nemusí stačiť. Tenké črevo a jeho enzýmy musia rozložiť potravu tak, aby bola prijateľná pre bunky. Ak sa toto z nejakého dôvodu nedeje je zle. Cukor sa pozmení nevhodne do podoby neprijateľnej pre bunky a je tu problém. Našťastie tu máme rôzne druhy sacharidov s rôznymi chemickými vzorcami. Ak teda črevo nevie pozmeniť vhodne niektorý sacharid, môže vedieť pozmeniť vhodne iný.
Tu vidno výhodu rôznych typov cukru. Nejde však len o premenu sacharidu črevom na vhodnú podobu pre bunku. Aj keď črevo vhodne pozmení sacharid, ten nemusí prejsť do bunky. V tomto prípade ide väčšinou o rezistenciu na konkrétny sacharid. Bunkové blany a ich kanáliky sú tak pozmenené, že nevedia túto formu prijať. Ďalším dôvodom neschopnosti sacharidu prejsť do bunky je nedostatok, alebo zle chemicky vytvorený inzulín. Ten je zodpovedný za prenos sacharidu do bunky. V zjednodušenej podstate prenáša O2 a CO2 do bunky a z bunky. Z pohľadu chémie je sacharid organická zlúčenina zložená z uhlíka, kyslíka a vodíka. Do hospodárenia so sacharidmi majú čo to povedať aj obličky. Tie dokážu regulovať hladinu cukru v krvi. Ak sú choré, vedia zamávať s jej hladinou.
Vysoká hladina cukru v krvi je predzvesť mnohých problémov. Môže viesť napr. k slepote až amputácii časti nohy kde sa cukor ukladá. Telo je samozrejme unavené lebo bunky nedostávajú cukor a teda nemajú ako vyrábať energiu. Alternatívnym spôsobom ako dostať prebytočný cukor z krvi je užívať extrakt z huby Chou Tou čo je Korálovec ježatý, alebo užívať extrakt Hubové kvarteto, čo je prípravok zo 4 húb – Korálovec ježatý, Shitake, Hnojník obyčajný a Reishi. Ďalšou alternatívou je zadovážiť si prípravky obsahujúce Vanád. Tie sa však musia brať pod dohľadom lekára. Aj s cukrovkou môže byť človek výkonný, musí však vedieť aký cukor sa mu do buniek dostane a vedieť ako sa zbaviť prebytočného cukru v krvi.
Existuje viacero alternatívnych spôsobov liečby cukrovky. V Indii používajú na to Mumio. Ide doslova o poklad našej Zeme. Je to zmes rôznych vzácnych látok, ktoré blahodárne pôsobia na celý organizmus. Odporúča sa užívať pol tabletky 40 dní za sebou, dať si prestávku 5-10 dní a opakovať 4x. Užívať Mumio môžete aj dlhé roky bez vedľajších negatívnych účinkov. Po rokoch sa však môžete dopracovať aj k tomu aby vaše svaly začali produkovať inzulín. To sú však metódy bez záruky. Nemusí to fungovať u každého.
Tak ako krvný tlak aj hladina cukru v krvi počas dňa kolíše. O doplnenie a vyváženie cukru v krvi sa stará pečeň, presnejšie glykogén v pečeni. Vo svaloch je zas svalový glykogén a ten sa stará o cukor pre svaly. Človek z cukru priberá. Ak všetko funguje v tele ako má tak nadbytočný cukor, ktorý sa už nepremení na glykogén sa premení na podkožný tuk a človek rastie do šírky. U silných cukrovkárov môže byť však iný problém. Je viacero hormónov, enzýmov a látok ktoré robia šarapatu s hmotnosťou. Jedným z nich je leptín, ktorý vie rozladiť aj ostatné hormóny. Kontroluje príjem potravy, potláča hlad, zvyšuje príjem jedla atď. Tvoria ho tukové bunky, ktoré cez krv dávajú signál do mozgu aby prestal prijímať potravu a reguloval ju. Človek môže veľa priberať. Je preto na mieste dať si spraviť aj test na leptínovú rezistenciu. Keď prepadne cukrovkára hlad, dobrým doplnením cukru môže byť fruktóza. Tá nepotrebuje inzulín a ide priamo do krvného obehu a do buniek. Je to však dvojsečná zbraň, pretože ak sa prejete fruktózy, začne priberanie na váhe, a je tu riziko stukovatenia pečene. Ovocie obsahuje fruktózu, no v tomto prípade je fruktóza brzdená vlákninou z ovocia. Pozor teda na čistú fruktózu v nápojoch.
V skratke sme sa teda dozvedeli aký vplyv má na únavu, vyčerpanosť a nedostatok energie cukrovka. Aby sme sa vyhli cukrovke je potrebné si chrániť imunitu, príjem sacharidov, jesť striedmo, hýbať sa a prípadne užívať vhodné vyššie spomenuté plne prírodné doplnky. V rýchlosti si môžeme ešte napísať, aký cukor je pre telo prospešný. Vyhýbať by sme sa mali bielemu a hnedému cukru. Často je zamieňaný hnedý cukor s trstinovým. Hnedý cukor je akýmsi paškvilom medzi trstinovým a bielym. Nedosahuje vlastnosti trstinového a môže byť aj umelo zafarbený. Trstinový cukor nie je nijak rafinovaný, takže nestráca minerály, vitamíny a ďalšie vzácne látky. Ďalšími zdravšími náhradami môžu byť cukor zo stévie, brezy, agáve, javora, medu, ryže, z ďatlí, melasy a pod.
