Vitis vinifera
Čeľaď: viničovité (Vitaceae)
Ľudové názvy: hrozno, víno, hroznové víno.
Vinič na naše územie prinášali už Rimania a preto ide o náš najstarší špecializovaný odbor poľnohospodárstva. Ľudia ho vždy vnímali až čarovne, preto sa stal obľúbenou predlohou v umení a výtvarníctve. Bol neoddeliteľnou súčasťou života ľudí, čo pretrvalo až do dnešnej doby. Vinič má veľmi široké využitie najmä pri výrobe alkoholických nápojov.
Liečivé účinky:
- na znižovanie krvného tlaku
- stimuluje krvný obeh a rozširuje cievy
- zvyšuje odolnosť ciev
- obmedzuje krvácanie hemoroidov
- lieči zápchu
- prečisťuje tráviaci trakt
- povzbudzuje chuť do jedla
- zlepšuje psychickú odolnosť a náladu človeka
- na dna a reumatizmus
- zvonka na ťažko sa hojace rany
Nežiadúce účinky: Pri pravidelnej a nadmernej konzumácii vína môže dôjsť k alkoholickej závislosti, poškodeniu pečene alebo srdcovo-cievneho systému. Nemali by ho užívať ani tehotné ženy, pretože sa zvyšuje riziko mentálnej retardácie alebo iných abnormalít plodu. Ovocné kyseliny môžu poškodiť zubnú sklovinu.
Zber: Na liečebné použitie sa zberajú zrelé plody a na jeseň i červené listy, ktoré sa sušia pomaly v tieni. Plody sa konzumujú čerstvé, sušené alebo sa z nich vyrábajú šťavy a víno.
Použitie:
Zápar sa pripraví zo 40 gramov sušených listov v litri horúcej vody. Listy lúhujeme po dobu 15 minút. Pije sa trikrát denne po pohári záparu vždy medzi jedlami.
Plody sa konzumujú čerstvé alebo sušené, niekedy i tepelne upravené. Víno by sa malo piť s mierou, pretože ide o alkoholický nápoj. Odporúčanou dávkou je 10 až 20 ml vína denne.
Vŕba biela
Salix alba
Čeľaď: vŕbovité (Salicaceae)
Ľudové názvy: belica, potočnica.
Na našom území je známych veľa hybridných druhov vŕby bielej. Najznámejšia je napríklad vŕba cintorínska, ktorú všetci poznajú pod prívlastkom smútočná. Ide o strom, ktorý nás sprevádza životom už od detstva – či už sme si z nej vyrábali píšťalky alebo šeptali tajomstvá bútľavke.
Liečivé účinky:
- má dezinfekčné a protizápalové účinky
- na zníženie horúčky
- na reumatické a iné bolesti
- proti nespavosti
- na ukľudnenie nervovej sústavy
- na utlmenie pohlavného pudu
- proti hnačke
- zvonka na ťažko sa hojace rany
Nežiadúce účinky: Užívanie vŕby sa neodporúča pri vredových ochoreniach žalúdka a dvanástnika. Pri zvýšenej dávke môže droga podráždiť sliznicu žalúdka. Vŕbu by taktiež nemali užívať tehotné ženy. V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť alergická reakcia.
Zber: Listy a kvety sa zberajú v apríli a sušia sa v dobre prevzdušnených priestoroch v tieni alebo na slnku. Kôra sa odlupuje z mladých konárikov taktiež v apríli.
Použitie:
Zápar z listov sa pripraví z 20 gramov sušenej drogy v litri horúcej vody. Lúhujeme ho po dobu 15 minút a následne precedíme. Je výborným prostriedkom proti nespavosti, nervovej vyčerpanosti a rôznym druhom bolestí. Zvonka sa používa najmä vo forme kúpeľov na mastnú pokožku a potiace sa nohy.
Odvar sa pripraví zo 40 gramov sušenej kôry v litri vody. Zmes sa prevarí po dobu 5 minút a následne sa nechá odstáť ďalších 10 minút. Pije sa pohár trikrát denne najmä pri zápalových ochoreniach a hnačke.
Prášok sa získa rozomletím sušenej kôry. Používa sa vo forme zásypu na ťažko sa hojace rany.
Vŕbovka malokvetá
Epilobium parviflorum
Čeľaď: pupalkovité (Onagraceae)
Ľudové názvy: vŕbka, vŕbovka.
Vŕbovka je považovaná za najlepší prírodný liek na prostatu a problémy s ňou v každom veku. V Európe je veľmi bežne rastúcou bylinou. Dá sa ľahko kúpiť v lekárni ako súčasť zdravotných čajov.
Liečivé účinky:
- pri zväčšení prostaty
- na choroby močových ciest
- na problémy tráviacej sústavy
- na prečistenie krvi
- detoxikuje organizmus a dopĺňa vitamín C
- na ťažko sa hojace drobné poranenia a kožné problémy
Nežiadúce účinky: Vŕbovka sa nesmie kombinovať s alkoholom a cigaretami. Inak neboli zistené žiadne vedľajšie nežiadúce účinky.
Zber: Zberá sa vrchná kvitnúca vňať na začiatku kvitnutia. Suší sa zavesená v zväzkoch alebo rozložená v tenkej vrstve v tieni. V umelých podmienkach by teplota nemala presiahnuť 35 °C.
Použitie:
Čaj na prostatu sa vyrobí zmiešaním vŕbovky a zlatobyle. Ako vedľajšie zložky môžeme taktiež pridať vres, vňať srdcovníka, pyštek a kvet hluchavky. Dve lyžice zmesi lúhujeme 15 minút v 500 ml horúcej vody. Pije sa dvakrát denne nalačno, ideálne aspoň hodinu pred jedlom. Čaj je však účinný, pokiaľ ho pripravíme len zo samotnej vŕbovky.